Rozhovor NO.2

DOPREDU SA OSPRAVEDLNUJEM ZA PISMO! NEVIEM ALE NIECO SA MI POROBILO NA BLOGU A NEVIEM SA TOHO ZBAVIT! 

Ahojte, dnes to bude rozhovor s blogom Cookies and Cocaine . Tento blog mám zaradený medzi oblubenými. Ja som si istá že mojí čitatelia tento blog poznaju a ak nie tak vám predstavujem dievča ktoré je naozaj velmi zaujmavé :) Enjoy!
Povedz nám niečo o sebe.Pri takýchto predstaveniach seba samej vždy rozmýšľam, čo by som tak o sebe mohla povedať. Nie som ničím výnimočná, nemám žiaden extra talent, moje meno nie je nijako známe. Som proste mladé dievča, ktoré nedávno dokončilo štúdium na univerzite. Venujem sa blogu, zvieratám a charite. Jedného pekného dňa by som rada precestovala celý svet, alebo aspoň jeho veľkú časť. Mám rada teplo mojej periny, chutné jedlo a svojich chlpáčov.
Prečo si začala bloggovať?Nápad založiť si blog sa zrodil pri sledovaní filmu The perfect man, ktorý patrí k mojim najobľúbenejším filmom vôbec. Hlavná hrdinka písala internetový denník a táto myšlienka sa mi zapáčila natoľko, že som začala skúmať ako tie blogy vlastne fungujú. Bolo to asi pred 8 rokmi, za ten čas som mala viacero blogov. Na aktuálnom blogu Cookies and Cocaine sa venujem všetkému, čo ma inšpiruje a čo podľa mňa stojí za zmienku. Aj keď pre niekoho to môžu byť koniny.
Máš nejakú inšpiráciu od iných bloggeriek? Anglických, Slovenských alebo českých?
Rada sledujem ostatné blogerky, väčšinou zo Slovenska a Čiech, ale priamo inšpiráciou by som ich nenazvala. Myslím, že svojou povahou idem vcelku proti prúdu a snažím sa aby sa moja osobnosť odzrkadľovala aj na mojom blogu. Boli časy, kedy som sa tak trochu pridržiavala akýchsi blogových trendov, hlavne čo sa článkov týka, no po chvíli to človeka prestane napĺňať a je proste len sám sebou. To ale neznamená, že by som nedokázala oceniť prácu ostatných dievčat. Rada sa na ne pozerám, ale môj blog je takpovediac čistokrvná práca.

Vedia tvoji kamaráti a rodina o tom, že máš blog? Ak áno ako na to reagovali?Niekoľko priateľov o blogu vie, zopár z nich ho dokonca aj číta. Z rodiny o blogu vedia len sesternice – musím si predsa nechať nejaké to miesto, ktoré bude len a len moje. ;-)
Je už rok 2016, dala si si nejaké novoročné predsavzatie? A ako sa ti zatiaľ darí ho spĺňať?Vrámci súkromného života žiadne predsavzatia nemám. Asi by som si potom vyčítala, že som zase niečo nezvládla. Pokiaľ ale ide o blog, sľúbila som si, že sa mu začnem trocha viac venovať a brať ho tak nejak serióznejšie. Predsalen sa mu venujem už niekoľko rokov a tak by sa patrilo dopriať mu trocha úspechu a možno aj slávy.
Jednu vec bez ktorej nemôžeš vyjsť na ulicu? (telefón sa nepočíta)Rozhodne iPod. Hudba ma sprevádza na každom kroku a má pre mňa obrovský význam, pretože v mnohých textoch vidím samú seba, či už ide o smutné pocity alebo radostné emócie, hudba ich skrátka dokáže vždy dokonale vystihnúť.
Máš nejaké vysnívané mesto kde by si chcela isť? Alebo bývať?Už niekoľko rokov snívam o živote na Borneu. Odjakživa som chcela robiť dobrovoľníčku v záchrannom centre pre orangutany. A ak by mi to nevyšlo s nimi, tak by som šla kamkoľvek, kde bude krásne teplo.


Máš nejakú svoju obľúbenú vec čo sa týka kozmetiky? (napr. rúž, parfém, krém) a prečo práve tá vec?Keďže mojou obrovskou vášňou je práve kozmetika, mohla by som tu vymenovať desiatky milovaných produktov. Skutočne je ťažké rozhodnúť sa pre jednu konkrétnu vec, tak sa budem riadiť srdcom a tým, ktorý produkt vo mne zanechal najväčšiu stopu. Určite to je telové mliečko Infusion D'Iris od Prady, ktoré je dokonalé od začiatku po koniec a vďaka ktorému sa cítim skutočne výnimočne aj pri tak bežnej záležitosti, ako je hydratácia pokožky.
Sleduješ nejaký šport? Alebo športuješ? Ak áno čo a prečo?Asi pred miliónom rokov, keď som ešte chodila na základnú školu, som hrávala basketbal, bol to môj najobľúbenejší šport. Keď som zrovna netrávila popoludnie na tréningu, chodila som si zahádzať na kôš s chalanmi z mojej partie. Basketbal mám rada aj teraz, na vysokej škole som pravidelne chodila na zápasy nášho univerzitného týmu a sem-tam sme si zahrali aj so spolužiakmi na ihrisku za internátom. Počas strednej školy som sa zamilovala do westernu, aj keď kone a jazdectvo boli mojou vášňou už predtým, takže dá sa povedať, že som s koňmi vyrástla. Nanešťastie sa môj tréner odsťahoval do iného mesta a keďže bol v tých rokoch jediný, kto sa u nás venoval westernu, musela som s aktívnym jazdením skončiť. Ako sa však hovorí - nádej umiera posledná a ja verím, že sa k jazdectvu ešte niekedy v budúcnosti vrátim.
Obľúbený seriál a momentálne obľúbená pesnička?Obľúbených seriálov mám hneď niekoľko, ale spomeniem len ten najnajnajmilovanejší a tým sú Gilmorky. Tento seriál sledujem odkedy vôbec vznikol, dokonca si ho púšťam aj teraz. Myslím, že za tie roky ho už poznám hádam aj naspamäť. S pesničkami to mám ale horšie. Vždy ma baví nejaká iná, vtedy si ju púšťam stále dookola a pochopiteľne mi veľmi rýchlo začne liezť na nervy. Aktuálne fičím na Bad jokes (Ceschi), čož asi mnoho ľudí poznať nebude.
Ako sa zmieruješ s hatom na blogu (ak máš hate) alebo všeobecne čo by si poradila blogerkám čo sa stretávajú s hatom na svojom blogu?Tu musím poklopať na drevo, s hejtom sa na svojom blogu nestretávam vôbec. Našťastie. Neviem ani posúdiť ako by som sa s ním vyrovnávala, ale asi by som to nebrala príliš osobne. S kritikou nemám najmenší problém, rada si nechám poradiť od iných. Ale taký nezmyselný vulgárny hejt, čo ja viem.. Asi by som to brala jedným uchom dnu, druhým von. A tak by to podľa mňa mali brať aj ostatní blogeri. Myslím, že každý rozumný čitateľ dokáže názor vyjadriť slušne. A ten ktorý nie, ten za povšimnutie nestojí. Poväčšine si takto niekto lieči vlastné komplexy – zhadzuje ostatných, aby mal lepší pocit sám zo seba. Keď niekde vidím nezmyselné hejty, tak si o danom človeku pomyslím svoje a ďalej to neriešim. Veď konieckoncov je to len a len jeho/jej vizitka, tak načo sa tým trápiť.
Na akých sociálnych sieťach ťa môžme nájsť?
Kedysi som bola na mnohých sietiach, no čím som staršia, tým menej ma baví visieť celý deň na internete. Aj preto som sa stiahla z viacerých sociálnych médií a aktuálne pre účely propagácie blogu používam len facebook a google+.